Tieto slová archivára Vojtecha Šustka, ktorý sa heydrichiádou zaoberá desaťročia, dokumentujú, aká bola pomoc domáceho odboja pre úspešné vykonanie atentátu dôležitá. Anna Malinová má medzi nimi špeciálne miesto - Gabčíka u seba nielen ubytovala, ale aj prenášala jeho zbrane, robila spojku a sprevádzala ho. Práve u nej, svojej Aničky, sa ukrýval aj tri dni po atentáte. Kto vlastne bola táto mladá vdova, ktorá sa v čase, keď pomáhala Jozefovi Gabčíkovi, starala sama o trojročnú dcérku Alenku? Ako sa jej podarilo nacistov presvedčiť, že bola len naivnou milenkou, a preto Gabčíka neudala ani po atentáte? Poznala aj identitu muža, ktorý parašutistom nosil presné informácie o Heydrichovom pohybe, no ani počas mučenia ho neprezradila. Jej trojročnú dcérku Alenku nacisti uväznili v internačnom tábore. Do konca vojny zabudla, ako sa volá, aj na svoju mamu Annu. Bola adoptovaná, no noví rodičia jej to nikdy nepovedali. Pravdu o svojej statočnej maminke, ako jej dodnes pani Alena hovorí, sa dozvedela až v dospelosti. Na Annu si uchovala jedinú spomienku. A v kuchyni na stene má už roky obrázok dievčatka za zamrežovaným oknom, ktorý jej mama ešte stihla poslať z Terezína, kým ju odviezli na popravu do Mauthausenu. Réžia: Veronika Homolová Tóthová (2022)
widerrufen.